Výklad 3.Fatimského Tajomstva podľa bývalého prefekta: kardinál Jozef Ratzinger (2.časť)

9. února 2012 v 17:40 |  3.Fatimské TAJOMSTVO
Preskumajme teraz trochu zbližša jednotlive obrazy. Anjel s horiacim mečom po ľavej strane Božej Matky pripomina analogicke obrazy z Knihy zjavenia. Predstavuje hrozbu sudu, ktory dolieha na svet. Perspektiva, že svet by mohol byť spaleny v mori ohňa, sa dnes už vobec nejavi ako čira fantazia. Sam človek vyhotovil svojimi objavmi ohnivy meč. Videnie potom ukazuje moc, ktora odporuje ničiacej sile - jas Božej Matky a istym sposobom z toho pochadzajuca vyzva na pokanie. Takto je zdoraznena doležitosť slobody človeka: buducnosť nie je nezmeniteľne stanovena a vyjav, ktory videli deti, vonkoncom nie je filmom anticipujucim buducnosť, na ktorom by sa už nič nedalo zmeniť. Cele toto videnie sa v skutočnosti deje len preto, aby priviedlo na scenu slobodu a zameralo ju pozitivnym smerom. Zmyslom videnia nie je teda ukazať film o nezmeniteľne stanovenej buducnosti. Jeho vyznam je presne opačny: dať do pohybu sily zmeny na dobro. Preto su uplne scestne tie fatalisticke vysvetľovania tretej časti "fatimskeho tajomstva", ktore napriklad hovoria, že atentatnik 13. maja 1981 bol iste nastrojom v Božom plane, riadenom Božou prozreteľnosťou, a preto nemohol konať slobodne, alebo ine podobne nazory, ktore koluju medzi ľuďmi. Videnie hovori skor o nebezpečenstvach a o ceste, ako sa pred nimi zachraniť.

Nasledujuce vety textu ukazuju ešte raz a veľmi jasne symbolicky charakter videnia, Boh zostava nezmerateľnym, zostava svetlom, ktore prevyšuje každe naše videnie. Ľudia sa ukazuju akoby v zrkadle. Stale musime pamatať na limity vnutorneho videnia, ktorych hranice su tu viditeľne naznačene. Buducnosť sa javi len "ako v zrkadle, len nejasne" (porov. 1 Kor 13, 12). Všimnime si jednotlive obrazy, ktore sa nachadzaju v texte "tajomstva". Miesto konania je opisane tromi symbolmi: strmy vrch, veľke, napoly zburane mesto a nakoniec veľky križ z neotesanych kmeňov. Vrch a mesto symbolizuju miesto dejin ľudstva: dejiny ako namahavy vystup k vyšinam, dejiny ako miesto ľudskej tvorivosti a spolužitia, ale sučasne ako miesto skaz, ktorymi človek niči dielo svojej vlastnej prace. Mesto može byť miesto spolužitia a pokroku, ale aj miestom nebezpečenstva a krajnej hrozby. Na vrchu stoji križ - cieľ a orientačny bod dejin. V križi bola skaza premenena na spasu. Vynima sa ako znak biedy dejin a ako prisľub pre dejiny.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama